267. V terapii som začala prepisovať, ako vnímam seba a príbehy v ktorých som vyrástla (Barbara Rónaiová)

Ako môže vyzerať dekonštrukcia presvedčení z obdobia nášho detstva a dospievania?

Z rodiny a z komunity, v ktorej sme vyrástli, sme si všetci odniesli určité presvedčenia o tom, ako funguje svet. Cez príbehy našich predkov sme sa - často úplne podvedome - naučili vnímať, kto sú „naši ľudia“, komu sa dá veriť a na koho si dávať pozor.

Barbara Rónaiová vyštudovala hudobnú vedu a potom sa začala venovať téme pamäti, téme holokaustu a tomu, ako rozumieme vlastným príbehom a príbehom druhých. Pôsobila ako lektorka pre žiactvo a učiteľstvo, v súčasnosti je v psychoterapeutickom výcviku.

Barbara má židovské korene a je vnučkou preživších holokaust.

V tejto epizóde rozpráva o tom, v akých príbehoch vyrástla a ako zistila, že v nich čosi chýba.

Barbora Mareková sa jej pýta na symptómy medzigeneračnej traumy, preberú aj to, ako funguje klanové uvažovanie, ktoré nám prináša určitý pocit bezpečia, no zároveň obmedzuje naše vnímanie a našu schopnosť vidieť, čo je spravodlivé.

Hostka odporučila knihy:

Byť Židom po skaze Gazy (Peter Beinart)

Děti holocaustu (Helen Epstein)

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_